Lámem kosti

sobota 6. marca 2021

7:15 ráno

Pokus a omyl
to sme my. 
Vitaj a bav sa. 
Predstavy o 
monsterách v obývačke
sú v utorok farebné
a v piatok už nie sú.
Pokus a omyl,
pokus a omyl. 
Osud a náboženstvo
sú výmysly
ľudí, ktorí
nechcú pozrieť
do lúčov skutočnosti.
Obráť sa na 
abstraktno 
- robíme to všetci.
Všetci skúšame
a všetci dúfame,
že to omyl nebude. 

2021; Mavis Agony

utorok 2. marca 2021

Nedá sa to vypnúť, prosím ťa?

Je také jednoduché
prepadnúť sebaľutosti
nad ľudstvom
a ľútosťou 
a podstatou 
podstaty
ktorá sa v žiadnom
smere nelíši 
od príčiny a 
následku.

Akoby niekto
prehrával svoj krutý
playlist 
a ona cítila.

2021; Mavis Agony

streda 24. februára 2021

A v pozadí hrá Bohemian Rhapsody

Začínam cítiť jar. Keď vychádzam von fajčiť, už si na hlavu nemusím dávať kapucňu a okolo krku si nemusím omotávať hrubý šál, keď prechádzam ku smetnému košu na ulici, aby som doň vysypala zvlhnuté ohorky. Cítim jar, preto rozmýšľam a hľadám asociácie v náhodných veciach. Človek by povedal, že som predstaviteľka dadaizmu, koniec-koncov niekedy tak vyzerajú aj moje dni, týždne a mesiace. Akoby som vystrihovala pasáže z českých spravodajských časopisov a lepila si z nich vlastné významy, nezmyselne, pudovo, citovo. Potom cítim dym a počujem škrtanie zápaliek. Dnu kvôli sviečkam, von kvôli cigaretám. Už dávno som písala o tom, ako sa to všetko vcuclo a poskladalo do niečoho malého, čo môžem nosiť za nechtom, keď sa náhodou dostanem von z miesta, ktoré som si medzičasom urobila pekné a útulné a náhodné a niekedy úplne nezmyselné, ale znesiteľné. 

Kiežby existovalo viac času než nás všetkých dohromady v rámci jedného života. Pretože úžasné veci a všetci tí ľudia sú za rohom a počujem, ako kričia a smejú sa. Neľutujem sa, ja tam raz prídem, ale naozaj sa bojím toho, že keď raz zájdem za ten slávny roh, na dverách podnikov sa začnú objavovať cedule zatvorené a všetci sa dosmejú, poberú si kabelky, dopijú posledné zvyšky, naposledy sa trochu previnilo pozrú okolo seba a postupne začnú vstávať na odchod. Vlastne, nech. Mne nejde o nich, mne ide o to, čo sa ukrýva za tým rohom - aj keby to mal byť ďalší dym a vôňa ďalšej jari. Na neznámom mieste je predsa vždy všetko iné. 

sobota 16. januára 2021

Rizoto s kuracinou, bez dezertu

Nemôžem to robiť, 
nesmiem,
ale ako môžem vedieť,
že to nie je správne?
Camus mal pravdu - 
všetko zistíš
tesne predtým
než umrieš.
Ešteže verím v 
ďalšie životy.
Možno raz, tam,
potom mi zakývaj.
Pretože ty vieš, 
že si mal byť dávno
s ňou.
Vykrádam slová
pesničkových textárov
a čakám na áno
či nie. 
Trápim slová, vety,
súvetia, seba, 
teba. 
Čo to robíme?
Hráme sa na 
srandu,
ale ono to už 
dávno
nie je sranda. 
Prečo potom o 
pol tretej ráno
a) nespíš,
b) nie som pri tebe,
c) počúvaš to, 
čo ja?

2021; Mavis Agony

pondelok 4. januára 2021

Vesmír je láska v nás (podobnosť s Palim čisto náhodná)

Koľko to bolo, tri, štyri dni?
A ja som znova tam, kde pred
tromi, štyrmi mesiacmi?
Ani sa na mňa nepozeraj,
nesmej sa na mojich vtipoch,
neprihadzuj do krbu len kvôli mne.
Čakáš na mňa ako pako
na doktorát. 
A teba má niekto rád, 
predstav si to scifi. 
Si blázon, 
ja som blázon.
Ale máš pravdu,
márne na mňa čakáš. 
Urob to, čo si chcel
už dávno. 
Lebo ja čakám
a nie som pako
a nechcem doktorát. 
Asi chcem teba. 
Asi. 
Bojím sa. 
Ty nie?

2021; Mavis Agony



Aspoň mi neklam

Konečne sme našli
spoločnú záľubu 
- portské a príbehy
sériových vrahov. 
Úbohé, úbohé
bytosti.

 2021; Mavis Agony



sobota 12. septembra 2020

Život nie je lajf, je to koleso

Je to o zmenách
ktoré netrvajú hodiny
dni
mesiace
ale roky
Bolí to
keď sám sebe mávaš 
cúvaš od svojho starého ja
a pritom nič
necítiš
Na takýchto
zmenách záleží 
Občas musí každý z nás
zamávať tej starej
horšej
detinskej
a nepoučenej
osobe
a odkráčať do hustých lesov
na chvíľu sa stratiť
a nájsť 
Nežiť to celé
v symboloch
ale hľadať ich
v niečom živom
O tom to je
a o zmenách 
pretože pokiaľ nič nestratíš
nič nezískaš

2020; Mavis Agony

pondelok 7. septembra 2020

Jedno a jedno nie sú dve

Prechádzame ulicami, míňame
značky
podľa ktorých
máš už dávno ísť
päťdesiatkou 

Ty sa ale rútiš
vpred
a ja neviem zastaviť
to
čo sa deje v mojej
hlave 

Obrazy, zvuky, chute, vône
všetky zmysly
ostražité 

Mali by sme zastať 

Ja neviem
či som takto
šťastná
a ty ideš príliš
rýchlo
nestíham 

Pred nami vidím tmu
môžeš svietiť
koľko len chceš
ale ten meter svetla
nás nezachráni 

Najprv z kopca
potom späť na kopec
a potom opäť z kopca
a neskôr zase na kopec

Hojdačka zmyslov, citov, pocitov

Neviem pochopiť
ako ťa môžem milovať
a nenávidieť zároveň
chcieť ťa a zároveň byť schopná
ťa opustiť
raniť ťa a vyliečiť 

Všetky zmysly ostražité
no mali by sme spomaliť
užiť si tú chvíľu
ticho pred búrkou
a na ďalší výlet z kopca
sa už nevydávať 

Nevládzem sledovať
päťdesiatky a všetko ostatné
okolo nás

Takto to byť nemalo
a nemá
a predsa je 

Všetky zmysly ostražité
odisti, zlož zbraň na zem
a odstúp 

Ďalší výlet z kopca
už nezvládneme 

2020; Mavis Agony

štvrtok 2. apríla 2020

Cigareta za kúsok súcitu

V ústach som cítila pachuť vodky a vína. Jedno krylo to druhé a obopínalo to moje zmysly. Stáli sme na schodoch, fajčil jednu cigaretu za druhou a ja som začala mať obavy. "Bude ti na hovno, nefajči toľko," povedala som skôr materinsky. Mal červené oči, jednu nohu položenú na schode nižšie, druhú zase na schode vyššie a hojdal sa v kolenách. Dym skoro ani nevyfukoval a mne ho kvôli tomu prišlo ľúto. Rozprávali sme sa o živote, vždy sa rozprávame o živote. Vždy sa to snažím nadľahčiť a od sa z toho vždy zloží. Nikdy to nemal ľahké. "To ale neznamená, že sa teraz zakopeš a budeš celý čas ticho ako chrobák," dohováram mu. "Tak vieš, koho zaujíma, čo robím? Však za to ani dobre neplatia," odpovedal takmer okamžite. Znova mi ho prišlo ľúto. Pri rozhovore s ním so mnou drancovala výhradne ľútosť a ja neviem prečo. Prišiel mi tak úprimne neúprimný, ale jemu to je všetko úprimne jedno. "Nemusia za to platiť ťažké prachy, ale nech o tebe a o tom, čo robíš, niekto vie," nevzdávam sa. Prehodil hnedými očami a zasmial sa. Skoro úplne som si bola istá, že ho naplo, pretože mu prišlo zle z vodky a piatich cigariet, ktoré vyfajčil v priebehu šiestich minút. "Poď sem," podišiel ku mne a objal ma. Áno, znova som cítila ľútosť. Tento človek, čo si tu poctivo už tri hodiny údi pľúca a potápa pečeň, je nešťastný. Zaujímavé bolo, že obvykle pri objatí hladkám chrbát druhého človeka. Jeho som ale búchala po lopatkách, akoby som ho chcela podvedome varovať, že ak neprestane, vytlčiem z neho tie nezmysly, čo pustil z úst. Nahlas sa zasmial. "Diky moc, ale aj tak si myslím, že to nepôjde tak ľahko," dopovedal a zahasil cigaretu. Teraz som očami prevrátila ja. Keby to všetko bolo také ľahké, mám dávno po štátniciach, rozbehnutú perfektnú kariéru, vlastný byt a naozaj blízkych priateľov, o ktorých pozornosť nemusím silou-mocou bojovať. "Ono to je práve to, chápeš... Ľahké to nikdy nebude," povedala som. "Ale, bože, veď ja viem," vzdychol si a nenechal ma dopovedať. Nemalo to s ním význam. Vždy, keď sa mu alkohol dostal do krvi, jeho mozog zostal v dezolátne zvrátenej polohe. Tak nešťastnej, až by vám to prišlo ľúto. Ľútosť ale nie je dobrá, obzvlášť pokiaľ ide o kamaráta, ktorý naozaj potrebuje pomoc a nie moje súcitné pohľady a empatické objatia. "Rob to, čo ťa baví, na svet sa vyser, ten ťa aj tak nepočúva," uzavrela som našu schodovú debatu. Pokýval hlavou, rukou šmátral vo vrecku. "Ak si zapáliš ďalšiu cigaretu...," ani som to nedopovedala a zrazu zmizol spred mojich očí niekam ku kríku. Tlmene som počula, ako zápasí so svojou dušou predierajúcou sa von. A myslela na to, čo som mu pred pár sekundami povedala. Svet je hluchý. Svet je... hluchý. Je svet naozaj hluchý? Alebo som sa len snažila nahradiť ľútosť súcitom? 

2020; Mavis Agony

nedeľa 29. marca 2020

Escobar versus my

Si tam?
Nevidím ťa.
Vlastne áno,
si tam
To ja sa strácam
chyť ma
rýchlo 
Ja viem, že som metafora
ale nejde mi to
to farebné,
myšlienkové už nie je
Som realista,
nie je to fajn?
Aspoň sa máme
o čom rozprávať.
Nie je to fajn
ja sa nechcem rozprávať
a ty nechceš hovoriť
Všetko je len o nás dvoch
aj to pivo je príliš romantické
a ja zaspávam s pocitom
že zajtra dopozerám príbeh
dvoch narkobarónov.

2020; Mavis Agony