piatok 27. novembra 2015

žuvačky

ľudia vás vymenia za
mentolové žuvačky
až nadobúdate pocit, že ste len
jednou z nich
a keď vás dožujú alebo
stratia na vás chuť,
obyčajne vás vypľujú na
pošľapaný chodník
nehovor mi už viac o ľuďoch
prestávam na nich veriť

2015; Mavis Agony

utorok 24. novembra 2015

Čože je to osemnástka?

Veselo som si odžila osemnásty rok života, sobotňajšia paráda a ošiaľ z osemnástin je úspešne za mnou. Bolo dobre, celkom fajn, torty boli perfektné, dopriala som si, ale víno mi nechutilo. Nemohol niekto radšej kúpiť pivo? Som jednoduchej nátury. 
Zaujíma ma, ako sa priemerný osemnásť-ročný človek cíti, či sa mu zmení pohľad na svet a na spoločnosť alebo i naďalej ignoruje zákony a s rukou hore pláva piatkovými nocami. Pretože ja nijakú zmenu nevidím, čestné pionierske. Myslela som si, keď som mala tak dvanásť-trinásť, že keď budem mať osemnásť, budem už veľká, a že budem po uši zamilovaná do nejakého nepodarku z vedľajšej ulice, a že budem dobrá k ľuďom a oni budú skandovať moje meno zakaždým, keď prejdem okolo, a že budem vážiť 50 kíl nech by som zjedla denne aj osem konzerv salka s orieškovou čokoládou, a že odídem z domu niekam do Škótska, nájdem si tam tých najlepších kamarátov a budem si žiť sladučký život osemnástky. Ako dieťa som mala obrovskú predstavivosť a nechýbala mi ani naivita. Rodený idealista s nohami na zemi a hlavou pri Merkúre - na porazenie! Pretože teraz kráčam so sklonenou hlavou cez námestie domov, som hladná, vážim 58 kíl len kvôli tomu, že nič nejem, nepodarok z vedľajšej ulice strieda frajerky ako na výrobnom páse automobilky, nemám ani cent na to, aby som odišla do zahraničia, tobôž tam ešte aj bývala, ľudia sa na mňa pozerajú len zbežne a chladne, pretože ja som ešte chladnejšia a mrzutejšia než ich pohľady, a tak vo všeobecnosti - nežijem si sladučký život osemnástky. Preto sa pýtam, ako sa asi taký osemnásť-ročný človek má cítiť. 
Myslela som si, že osemnástkou zavriem jedny dvere a otvorím ďalšie, ale trochu som prespala príležitosť kúpiť si tie nové dvere a tak teraz musím trieskať tými starými a snažiť sa ignorovať ten otravný vŕzgot suchých pántov. Ani fakt, že si už legálne môžem v krčme dať pivo, na tom nič nemení. Lebo ilegálne vždy chutilo, chutí a aj bude chutiť viac. Teraz to už nie je sranda. 
Plus, necítim sa ako dospelá. Osemnástka je len číslo, nech to znie akokoľvek anti-pytagoristicky, je to, bohužiaľ, tak. Som jednoduchej nátury. 

Ostatne napadol sneh, neviem sa dočkať Vianoc, nedokážem prestať žiť bez Jany Eyrovej, denne si doprajem tri silné čierne kávy, v meste sa zdržujem dlho po záverečnej, neučím sa, premýšľam nad vianočnými darčekmi a aby som neznela tak negatívne, dodám, že si užívam čas, ktorý momentálne pretrváva. Ten adrenalín ohľadne pred-Vianoc ma fascinuje, zrýchľuje mi tep a prietok dní. A mám lístky na The Beatles Revival. Človek by si pomyslel, že osemnástkam je niekedy aj svetažiť! A niekedy to tak veru aj je, keď z chlebu zlížete lekvár a sladkú kôrku si necháte až nakoniec. 

pondelok 9. novembra 2015

lievikom do duše

už padla tma
aj na moje viečka
ťažké z babieho leta
a neskorých kajúcnosti
nevykúpim si vlastné svedomie
ani dušu
už padla tma
aj na moje kroky
vedúci z izby do izby
takmer ako nadprirodzený jav
prechádzam sa pomedzi dlhé dni
a zanedbané noci
už padla tma
aj na moje sľuby
stať sa dobrou a ešte lepšou
lebo radšej budem tou najhoršou
no predsa svojou
čím viac mám v sebe
tým prázdnejšou som
a i bez noža v ruke
zabíjam živé v dosahu
lebo tma padá a ja
nevidím
nepočujem
iba ako dobitá povera
vznášam sa v tichých večeroch
unášaná premenlivým počasím
a ako sa máš ty?

2015; Mavis Agony