pondelok 9. novembra 2015

lievikom do duše

už padla tma
aj na moje viečka
ťažké z babieho leta
a neskorých kajúcnosti
nevykúpim si vlastné svedomie
ani dušu
už padla tma
aj na moje kroky
vedúci z izby do izby
takmer ako nadprirodzený jav
prechádzam sa pomedzi dlhé dni
a zanedbané noci
už padla tma
aj na moje sľuby
stať sa dobrou a ešte lepšou
lebo radšej budem tou najhoršou
no predsa svojou
čím viac mám v sebe
tým prázdnejšou som
a i bez noža v ruke
zabíjam živé v dosahu
lebo tma padá a ja
nevidím
nepočujem
iba ako dobitá povera
vznášam sa v tichých večeroch
unášaná premenlivým počasím
a ako sa máš ty?

2015; Mavis Agony 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára