streda 27. januára 2016

Interpunkcia srdcia aj tak nezašíva.

Drahý okoloidúci
zober ma so sebou
nech ideš kdekoľvek
hoc aj do jamy levovej.

Stáť na zástavke
kde už sto rokov nechodí nijaký autobus
s kávou na rukáve a ópiom vo vlasoch
sa mi už nechce.

Sľuby sa sľubujú
zbabelci klamú
viečka sú ťažké
víno došlo.

Nestojím o súcit
kľudne ma nechaj trčať v daždi
vlastne rob so mnou čo len chceš
rezignujem aj na interpunkciu.

Nech ideš kdekoľvek
zober ma so sebou
nech sa jednej chladnej noci vrátim
a podpálim zástavku až zhorí do tla.

Už sa mi viac nechce.

2016; Mavis Agony

pondelok 25. januára 2016

paranoja

Prídu si po teba.
Nezáleží na tom, či budeš bezpečne ležať v posteli s perinou až po bradu, alebo sa budeš vracať domov schátranými uličkami veľkomesta.
Našli ťa.
Začali ťa sledovať.
Každý tvoj krok.
Vedia o ňom.
Dýchajú ti na krk a ako hmla sa k tebe zakrádajú vždy, keď odvrátiš zrak od oslepujúceho svetla dňa.
Počuješ to?
Prišli.
Stoja priamo pred tebou.
Pozerajú ti do očí.
Obzri sa po miestnosti.
Vidíš ich?
Sú tam.

Démoni. 

2016; Mavis Agony

piatok 15. januára 2016

globálne otepľovanie je len mýtus

Chlad, o ktorom mlčíš
plazí sa z môjho srdca
a pľúc, nadúva žalúdok
a trieska pečeň o priedušky.
Plazí sa do prstov, do
končekov vlasov, do nechtov,
zostáva zachytený na obočí.
Pozerám priamo pred seba,
šľahá do mňa slnko a
ja nič nevidím,
vnútro už nedrží pokope,
všetko pláva v časopriestore
s -87 stupňami Celzia.
Chlad, o ktorom mlčíš,
sa stal mnou a mrzí ma,
že o tom musíš
vedieť, ale táto
zima neprejde.

16. december 2015; Mavis Agony

štvrtok 14. januára 2016

predvianočná idylka

ako keby svet tancoval
v bujarom rytme
ochutnávam hmlu
a zvuk svetiel
je to fatamorgána
vymýšľam si sneh a
ticho
ale v skutočnosti je to
hlučná ulica
divadlo charakterov
na obnaženom námestí
necítim sa stratená

18. december 2015; Mavis Agony