streda 27. januára 2016

Interpunkcia srdcia aj tak nezašíva.

Drahý okoloidúci
zober ma so sebou
nech ideš kdekoľvek
hoc aj do jamy levovej.

Stáť na zástavke
kde už sto rokov nechodí nijaký autobus
s kávou na rukáve a ópiom vo vlasoch
sa mi už nechce.

Sľuby sa sľubujú
zbabelci klamú
viečka sú ťažké
víno došlo.

Nestojím o súcit
kľudne ma nechaj trčať v daždi
vlastne rob so mnou čo len chceš
rezignujem aj na interpunkciu.

Nech ideš kdekoľvek
zober ma so sebou
nech sa jednej chladnej noci vrátim
a podpálim zástavku až zhorí do tla.

Už sa mi viac nechce.

2016; Mavis Agony

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára