štvrtok 29. decembra 2016

Nehýb sa, máš zlomené srdce

Strácam pojem o dňoch
diár je prázdny
sucho žmolín stránky medzi prstami
akoby som sa chcela dotknúť času.

Pripomínam si minulosť
snažím sa spraviť z omrvín bagety
a s východom slnka ich predať
vyskladať lásku pre lačné duše.

Ranná káva sa mení na polnočnú
je studená a bez cukru
som abnormálne bledá
ale nie viac ako naša budúcnosť.

My ten život dobehneme
každý zvlášť a každý sám
nemá nás prečo
hrýzť svedomie.

2016; Mavis Agony

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára