pondelok 23. januára 2017

Pri tebe spánkový deficit nepoznám

Už je z toho hádam rituál, že víkendy sa budím v tvojej posteli, pri stene, s tebou. Celý týždeň čakám len na piatok, na teba. Keď som bola decko, vravela som si, že sa nikdy nevydám. Nechcela som mať ani dom, ja som chcela cestovať a bývať všade na svete. Predstava toho, že by som sa mala jedného dňa niekde usadiť a nájsť si niekoho, kto ma bude sledovať starnúť, mnou burcovala panický záchvat, horúce zimomriavky. Dennodenne sa prebúdzať pri rovnakom ksichte, vidieť ako priberá alebo nechať jeho sledovať mňa ako priberám, priviazať sa deckami a veľkým domom so záhradou, robiť kompromisy, premýšľať za dvoch, zdieľa s niekym život, seba, vzdať sa časti súkromia, chodiť do roboty aby bolo všetko vyplatené načas, tolerovať aj tie horšie dni, začleniť lásku do praktického života, ktorý sa netýka už len víkendových nocí, spoločné plány a vízie o budúcnosti, vôňa tela iného ako toho vlastného... Nič z toho som v živote nechcela. A potom si prišiel ty a ako som dnes už piatykrát spala v tvojej posteli a ono to už dávno dosvitalo za oknom, akurát bola hmla a zima, som si čítala chrbty kníh na tvojej poličke a počúvala, ako dýchaš a nepravidelne chrápeš (zaujímalo ma, aké príšery ťa za tými zatvorenými očami museli naháňať, keď si sem-tam šklbol rukou alebo pritlačil svoju dlaň tesnejšie na môj bok a možno som to bola ja, tá príšera, ty by si sa mi aj tak nepriznal, ale uvedomila som si, že keď som ťa jemne škrabkala po chrbte dlane, utíšil si sa a začal si dýchať o niečo pravidelnejšie), prišlo mi úplne prirodzené ležať vedľa teba, zobudiť sa vedľa teba, otočiť sa k tebe hoci aj chrbtom (a ty si si pritiahol moje boky bližšie k sebe, milovala som to! Alebo keď si si položil bradu na moje plece, dýchal si ma), počuť ruch tvojho domu, normálne som si predstavila, že je to náš vlastný dom, skoro som sa postavila a išla dať vodu na kávu, chystala som sa ísť do potravín pre rožky a nejakú zeleninu, zapnúť telku v obývačke a počkať na teba, kým sa nezobudíš, potom urobiť nejaké plány na nedeľu, možno by sme sa išli niekde previesť. Zrazu som chcela mať dom, na jednom určitom mieste, a osobu, pri ktorej by som sa každé jedno ráno zobudila a zdieľala s ňou aj nie celkom pekné dni. Nemusím utekať. Je veľa spôsobov, ako žiť, spoznávať, milovať a učiť sa zároveň. Dá sa to poskladať dokopy, už si nemusím vyberať len jedno a zasvätiť tomu celú svoju existenciu v tomto prekliatom pozemskom štádiu, ako som si predtým naivne myslela. Niekedy premýšľam nad tým, či ty budeš ten, koho budem ako prvého vídať vždy ráno, alebo len vošiel do môjho života preto, aby si mi ukázal a dokázal, čo pre mňa láska v skutočnosti znamená, a znamená pre mňa veľa, ak nie všetko. To nevie ani jeden z nás, ale vieme, že život nie je permanentný, je to len úbohá henna, žiadny trvácny atrament, a dobré chvíle večne netrvajú, rovnako tak ani tie zlé, a my si musíme užiť všetko, čo práve trvá, lebo všetko je pominuteľné. Možno aj tvoja izba, možno nie. Možno vojna, možno mier. A tak som sa dnes ráno zobudila a došlo mi, že to tvoje chrápanie chcem počúvať každé ráno, vo vlastnom dome, so žrádlom a doplnkami za vlastné prachy. Tu už len o sex naozaj nejde, ak vôbec niekedy iba oň medzi nami šlo. 

2017; Mavis Agony

sobota 21. januára 2017

EVOLution

Ako bolo?
Neviem, nejako mi nebralo
ale presne viem čo za tým stálo
Vývin sa stal
Hovorím ti ľúbim ťa
a nepotrebujem k tomu dvojitú vodku
ani žiadnu cigaretku
Viem byť triezva
pamätať si fragmenty orieškovej v tvojich očiach
strkať cez ne prsty do duše
a tvrdiť ti, že ťa ľúbim
Už ani ty nemusíš piť
to karpatské horké, aby z teba
vyšlo niečo sladké
Vývin sa stal
vodka chutí ako vodka a nie ako odvaha
cigareta chutí ako cigareta a nie ako nápad
Citová nadváha
organizovaný prepad
Hovorím ti ľúbim ťa

2017; Mavis Agony

štvrtok 19. januára 2017

Zn.: našlo sa srdce

ja bez teba zaspať neviem
a pri tebe ešte ťažšie
je šialene smutné
ako odolávaš provokáciám
ja ťa asi nemám
už len rada
ale byť pri tebe triezva
bolí
nechcem myslieť
len pri mne lež a drž ma
ticho sa vyhrážaj že ma pokazíš
pri tebe je to plameň
prechodný stupeň šialenstva
sme extáza
tabaková galaxia
v noci ti patrím celá
ce-lu-čič-ká
a hoci
ťa ráno sem-tam nechávam
samého
napospas z(á)vratom z alkoholu
nevymýšľam si keď píšem
že bez teba zaspať neviem
to len dni sú fádne
potrebujem tvoje teplo
zimomriavky na rukách
a ty sa ma furt pýtaš
"povedala by si toto aj keby si bola triezva?"
kurva, veď
ty si spravil z efeméry upíra
nechce sa mi umierať
pokiaľ tam nebude:
- fľaša vodky
- posteľ
- teplo
- ty
ja bez teba zaspať neviem
nechcem
štartuj auto
čakám ťa

2017; Mavis Agony

pondelok 2. januára 2017

raz keď si ma odprevádzal

poď ku mne suverénne trocha chladne
ale hlavne nezáväzne
ja nie som sýkorka a ty nie si ornitológ
nechajme vtákov vtákmi
a poďme sa rozprávať trocha drzo a
na hrane
súťažme v dvojzmyselných pojmoch
moje koleno tvoje stehno jedna končatina
ale hlavne nezáväzne
nefajčím ale konverzácie
s tebou sú bez cigariet o ničom
si dobytok ale hlavne -
si neškodný na tvoje
dotyky sa neviem namotať
zmotať
ani
domotať
poď ku mne suverénne
ale hlavne nezáväzne
Niekto pri tom vchode č. 6 napokon predsa zmoknúť musí.

2016; Mavis Agony