sobota 25. marca 2017

Kde bolo, tam bolo

Bol 10. marec
a ty si tam zrazu stál
ako prízrak priamo z mojej hlavy.
Počkaj, si to fakt ty
alebo to len tie vodkové výpary
vlastného dychu
ma nútia vidieť tvojich 178 centimetrov?
Objímeš ma, precitnem,
cítim ľudské teplo
tak predsa nie si výplod
mojej chorej mysle.
Sadneme si, nikotín vypĺňa medziľudské priestory
medzi nami,
našimi aortami,
myocardami.
Dusíme city a dúfame v najlepšie
pre nás oboch, ale
kto, dočerta, sa má vyznať v
citoch-po-citoch?
Aj bez slov som tvoja
Ty si to vedel, vravíš
ľúbim ťa, a teraz to už môžem priznať.
A potom ti povedia, že rozprávky nie sú.
Samozrejme že sú, také naše malé, tiché, krčmové
keď skáčeme z poobedia do večera
z kamarátstiev do vzťahov
od stavov ku stavom.
Milujem ťa, mám ťa rada,
už to nie je ekvivalent.
Konečne

2017; Mavis Agony