pondelok 7. augusta 2017

Šípková Ruženka

Otvorím oči, zobudím sa. Hľadám ťa niekde pri sebe. Nie si tu. 
Znova sme každý niekde inde, pod inou perinou, s inými snami a nočnými morami. 
Abstinenčné príznaky spôsobené nedostatkom teba sú neporovnateľne horšie ako tie z hocijakého chľastu a kľudne aj nikotínu. 
Bez teba sa mi chce akurát tak plakať. Ako veľmi môže človek človeku chýbať bez toho, aby sa z toho nezbláznil? Lebo ja dnes ráno o 5:48 šaliem.
Keď znova otvorím oči, chcem ťa mať pri sebe. Inak sa nezobúdzam. 

2017; Mavis Agony

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára