piatok 3. novembra 2017

Stav tela: kritický

Celé telo ma bolí. Už mesiac. Organizmus uviedol všetky moje orgány do stavu "mimo prevoz". Žalúdok trávi sám seba a obličky filtrujú víno, nie krv. Najhoršie na tomto neurčitom stave je to, že sa mi už nechce ani plakať, stažovať sa alebo ľutovať samú seba. Už som zabudla, čo sú to pocity. Neviem ich od seba rozlíšiť, lebo v jednej a tej istej chvíli som spokojná, frustrovaná a sklamaná zároveň. Ani mozog so srdcom sa nevedia dohodnúť, kto nado mnou prevezme vedenie. Preto len tak plantám známou-neznámou a dúfam, že keď sa niekedy ráno zobudím, nebude mať bolieť nič.
  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára