utorok 20. februára 2018

Venuša a Mars

Najhorší z pocitov je ten, keď čakáš, predstavuješ si, aké to bude, cítiš motýle v žalúdku od vzrušenia a zároveň sa snažíš upokojiť, veď ty si to len namýšľaš, určite tam nebude, ale nevieš presvedčiť svoje ilúzie o zdravom sedliackom rozume. 
O rozume, ktorý predpovedá skutočnosť. Ktorý ti už od začiatku hovoril, aby si si nerobila nádeje a ty si mu len ľahostajne odpovedala, no a čo, nič by sa nestalo keby tam náhodou nebol. A aj keď tvrdíš, že si zmierená s úplne celým svetom, ten prázdny pohľad na schody pri dverách ťa odrovná. 
Vidíš tam toľko zbytočného priestoru, v ktorom tak veľmi chceš, aby tam stál a čakal ťa, fajčil a potmehúcky sa usmieval. Ale on tam nie je a ty sa zúfalo, s prímesom úprimného smútku, šialene smeješ sebe samej, čo si vlastne čakala? 
Najhorší z pocitov je ten, keď sme kvôli láske ochotní žiť v ilúziách, takých romantických a absurdných, až to z nás robí pomätencov. Ale ešte horší než ten najhorší je ten, pri ktorom vieš, že on ťa miluje rovnako veľmi ako ty jeho, trápia ho rovnaké ilúzie ako teba, ale priestor je charakteristika hmotných objektov určujúca ich vzdialenosť od seba a to je čistá fyzika, bez ilúzií. Čistá fyzika, ktorá tvorí ilúzie. Lebo táto vzdialenosť je niekedy tak veľká, že nič iné ako ilúzie ťa nedokáže udržať na nohách. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára